História sa neopakuje, opakujú sa ľudia. Chcem tým povedať, že ľudské zlo v dejinách umožňuje ľudská ľahostajnosť. – [ S.Minco ]
Pomôžem si týmto trefným citátom, lebo rozčuľovanie sa nad ľudskou hlúposťou ma už vážne nebaví. Čím ďalej tým viac nechápem ako si môžu niektorí ľudia beztrestne kráčať po slobode a nič sa im nestane a to nehovorím len o korupcii, ale aj o snahe hanobiť vlastný národ a históriu, nevážiť si hrdinov II. Svetovej vojny, či hocijaký ľudský život, ktorý bol obetovaný pre „lepší svet“, pre budúce generácie, mier…
Zo zdesením som sledoval počin „umelcov“ Kalmusa a Lorenza. Beztrestne poškodiť pamätník osloboditeľov a nič sa nestane? To už v akom právnom štáte žijeme? A ešte ich niekto obdivuje? Navyše to nebol ich prvý priestupok voči občianskemu spolunažívaniu. Peter Kalmus už v minulosti poškodil bustu Biľaka. Samozrejme to všetko prešlo beztrestne. Nestretol som sa, že by boli slovenské pamätníky vojakom zneucťované v ostatných krajinách ako napríklad v Belgicku, kde ako dobrovoľníci bojovali po boku spojeneckej armády proti Hitlerovi.
Najväčším prejavom lásky je obetovať vlastný život, za ľudí, ktorých milujem. Toto tí vojaci – hrdinovia urobili. Nasadili vlastné životy za boj voči zlu, vybrali si cestu mieru. Každého jedného hrdinu si vážim bez rozdielnosti farby pleti, vierovyznania… bojovali za vyššie ciele a mier vo svete.
Slovensko bolo oslobodzované Východnou armádou, zahynulo tu množstvo ľudí na oboch stranách. Hrdinovia zaplatili tým najcennejším a za odmenu za oslobodzovanie našej krajiny si ako odmenu zaslúžia zneuctené pamätníky za hrdinskú statočnosť? Toto mi pripomína utopistický román.
Prejavom patologickej psychopatie tohto činu je, že tento protest bol absolútne nemiestny. Vojaci, ktorí obetovali životy počas II. Svetovej vojny,pamätníky na ich počesť boli zneúctené za niečo čo sa stalo 15 rokov po ich smrti, obsadením ČSR Červenou armádou? To vážne vyznieva ako nutnosť urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.
Orgány činné v trestnom konaní by mali začať konať. Ak by som bol sudcom vyriešil by som to Šalamúnsky. Verejnoprospešné práce v podobe 100 hodín a začať tým, kde a čo zničili.